Napsali jste nám

Vážený pán Smrček, Váš úvodník z 21. čísla ABC mi opäť raz pripomenul, že všetko je (vežmi, vežmi) relatívne. Zároveň ma ale inšpiroval k tomu, aby som sa Vám zverila s jedným zážitkom, ktorý prežil môj 12-ročný syn Tomáš v súvislosti s tým, že Váš časopis (jeho najobžúbenejší) pozýval na jar tohoto roku na výstavu o dinosauroch z British Museum. Nebyť spomínaného úvodníka, už by mi to asi zostalo naveky zasunuté kdesi v podvedomí. Teraz, s odstupom času, to samozrejme beriem s humorom, ale vtedy sme boli poriadne rozčarovaní. Ale poďme k veci: Žijeme v Bratislave, a preto víkendový výlet do Prahy nemôže byť u nás na dennom poriadku. Spomínané avízo však bolo vežmi lákavé. Napokon, Praha je ešte stále bližšie ako Londýn, nie? Aby sa neišlo "na blint", muž si asi dva týždne pred plánovaným výletom telefonicky overil, dokedy tam tá výstava naozaj bude, a potom nasledujúci piatok so synom vyrazili. Teraz však dám radšej slovo synovi: Výlet do Prahy S otcom som išiel do Prahy pozrieť si výstavu dinosaurov, na ktorú bola vstupenka v "ábécéčku". Odcestovali sme o šiestej poobede. Mama mi zabudla dať pas. V Kútoch nás preto colníci vysadili a povedali nám, že ďalší vlak príde o hodinu. Tak sme zavolali mame, aby nám poslala najbližším vlakom pas po strojvodcovi. Lenže naj-bližší vlak išiel až o pol deviatej, a to len do Břeclavi. A potom do Prahy až o pol druhej v noci. Tak sme precestovali celú noc. Na druhý deň sme sa vybrali na spomínanú výstavu. Keď sme tam prišli, bol tam len oznam, že sa ospravedlňujú, ale z technických dôvodov ju museli zrušiť už pred týždňom, hoci mala byť ešte dva týždne. Tomáš Jagelka Ako vidíte, v kontexte celkového zážitku s víkendom sa skutočnosť, že výstava bola predčasne (a bez upozornenia v časopise) zrušená, teraz scvrkáva na akúsi perličku, avšak dobre sa pamätám, aký bol z toho synátor vtedy nešťastný. Nehovoriac už o takých "malichernostiach", ako sú náklady na spomínaný víkend, ktoré sa vyšplhali k dvom tisíckam. Isteže, je mi jasné, že "chybička se vloudí" (napokon, aj ja som sa s tým pasom dobre "blysla"), a to najmä v redakcii, kde všetko musí byť hotové "včera" - že sa stane, že unikne detail, čo platí podobne, keď ide o akciu, organizovanú kýmsi iným. Len mi je trochu žúto, že keď teraz čítame - vo Vašom časopise, ale aj inde - rôzne iné upútavky a pozvánky, syn automaticky zahlási, že ktovie, či to bude naozaj tak... So želaním pekného dňa Soňa Jagelková